Bez nazvu. . .

1. októbra 2014 21:01, Prečítané 1 695x, testudo, Básne

Nahý nežný večer

posunul kopce do tmy…
Akoby som vedel,
že neprídeš,
snáď po stý krát,
čo ťa čakám,
snáď len pre to,
že sa ľakám
chvíle,
že neprídeš vôbec,
že nedáš si pokec,
že máš iný smer,
že srdce dáš a ver,
že nebude jedno
komu a kde
a smutno mi bude
a chvíľu na dne
sa z citov hrabať budem
a čakať znova na deň,
keď zvoláš:
Ty, hoc ničomný..
viem, že rád,
len neviem dať
všetko,
čo chceš…kamarát.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

. ..

01.12.2015

A znova strach doľahol na vola… Teda, vkradol sa v hlavu srdca sa nepýtal podľahol hlasu skoro nedýcha len usedavo plače. Bojíš sa. Že čo bude. Strachuješ, Že nebude. Čo? Z čoho? …a snívaš, ako by bolo, keby…už nebolo. Leż strach z toho, čo bude máš keď tvoj prach rozvíri znova dážď a miesto, że by sa umyl v blate čvachtá sa a dosť síl na zajtra [...]

Úprimnosť

12.05.2015

Počúvam slová a vidím činy a cítim tu znova dve veličiny, čo nútia nás klamať seba samých, čo nútia nás konať v skutkoch starých. Vidíme telo nectíme dušu síc občas nesmelo v srdci nás kušú výčitky svedomia čo v hĺbke vedomia akosi nevonia keď v poplach zazvonia a snaha k úprimnosti tlačí do hrdla samé ostré kosti a človek sa zadŕha. Úprimne k cudzím vieme [...]

. . .

03.05.2015

Mala bys a nedávaš hoc chcela bys len nemáš kam… Úprimne čo skúsilas komu, kedy krivý vlas čo len v chvíľu rovnať smela kedy jazvu rovnať z čela skúsilas. A ty čo vrásky na duši chceš len labutích krídel hebkosť mať kedy spomenieš slová čo mať tvoja, moja, naša vraveli… Odpusť im synu sú ešte nezrelí. A kolo sa točí a zabúda čas a zabúda jeden čo [...]

Najnovšie správy