Myseľ mi vrátila
jednu príhodu
či len prežiť nechcem
či tiež znáte zhodu?
Na výlet?
Zajtra.
Ideme skoro.
O dvanástej čakám ťa
bo oblečená sporo
som ešte tak skoro!
Čas nemyslí
len ja
a vzhľadom na nezmysli
a že autá stoja
aj na červenú…
podarilo sa mi
vyrobiť neplechu.
O trištvrte na dvanásť
som sa dostavil,
bez myšlienky,
jak veľa ráz,
som prezvonil.
Z telefónu priatelia
drak sa vynoril,
veď ešte nie je doba
ešte chvíľu treba
ešte nie som…
Spŕška nepríjemných slov
a to len povedať chcel som,
že tu som, a čakám
však k slovu som
sa v zhone slov
už nedostal.
Á, konečne spolu,
je dvanásť aj päť minút preč
s úsmevom bohyne
teraz zvonia
je dvanásť
v kostole obďaleč.
A ja?
Si duša krásna
a ja, ťa rád
a možno jediný
tvoj kamarát
i keď z Arthura
hoc slniečko rád
nevidel…
ešte stále v hnev som nevzkypel.
Y