. . .

Mala bys
a nedávaš
hoc chcela bys
len nemáš kam…
Úprimne
čo skúsilas
komu, kedy krivý vlas
čo len v chvíľu rovnať smela
kedy jazvu rovnať z čela skúsilas.
A ty
čo vrásky na duši
chceš len labutích
krídel hebkosť mať
kedy spomenieš
slová čo mať
tvoja, moja, naša vraveli…
Odpusť im synu
sú ešte nezrelí.
A kolo sa točí
a zabúda čas
a zabúda jeden
čo videl včas
a zabúda každý,
že nebo v nás
že život je kolotoč
že je len čas
Na chvíľu daný
pre chvíľu vzatý
pre lásku krásny
na večnosť krátky
Lež čo dané bolo maj
čo chcené daj
ak pre teba vezmi
len prosím nechci
čo jeho je…
To nebo je.