A znova
strach doľahol na vola…
Teda, vkradol sa v hlavu
srdca sa nepýtal
podľahol hlasu
skoro nedýcha
len usedavo plače.
Bojíš sa.
Že čo bude.
Strachuješ,
Že nebude.
Čo? Z čoho?
…a snívaš,
ako by bolo,
keby…už nebolo.
Leż strach
z toho, čo bude máš
keď tvoj prach
rozvíri znova dážď
a miesto,
że by sa umyl
v blate čvachtá sa
a dosť síl na zajtra nájsť nemá…
Prechľastal včera.
Cez okno vletela včela
presnorila kuchyňu
zastala nad kúskom
medového koláča
a znova ďalej kráča..
Sklo nepustí,
len svetlo.
Jemne ju navediem
a je to.
Veselá otvorom vletela do života.
Radšej sloboda
jak sladké otroctvo
vie to včela
a Adama potomstvo?
Tápe
a zatvára sa.
Rázne kroky chystá.
Nie pre seba.
Nie svoje.
Zabudol.
Oddať sa je láske.
Nie porobe.
Prečo človek zapomína,
že Adam Eve jesto sila
a ona jemu rebrom prostým..
Však v dôsledku bez neho
srdce nemá opieru!