Našiel som v mladosti
nepeknú chvíľu
hoc nie dlho trvala
nejednu vílu
v pavučinu klamstva zlákala.
A moja milá
raz, len tak?
vraví mi, ľúbiť
seba je klam…
A často som
hoc naivne, myslel,
že preto som,
že kráľom som,
že…
Lokajom
seba som bol
a uraziť
nebol spôsob
by života štýl
a myslel som
hlupáci…nevidia chvíľ.
A začal som vážiť si
v mých očiach “hlupákov “
bo nevedel, prečo ten
len tak, predal dom
prečo si mnohí
miesto večere
len slzu roní
a topí sa v nevere
k svojim…
Bieda-je život
trieda-je skúška
krieda-hoc biela
v komín nepúšťa
zbytočných slov,
bo vie, že tá čerň
kráľom je preň.
Pocit mám, hoc slabý,
že teraz, keď zábrany
v mysli,v ni duši
žiadne nemám,
serie ma hlúposť
však vďačím
svojim ženám
za zrak,
že vidieť dali
hoc zamak
žiadny Dalí
lež stačí a teraz
odpustiť prosil bych
teraz a neraz
lež, sebaláska znova
kráľom občas
je aj bez boja
a moja hlúposť
často vzkypí
a moja ľútosť
často si spí
a ja?
Som
ako taký zlom
a príde,
keď v nebo vzatý
sa usmeje
a popraje
veľa šťastia
a…
vieru bratia.
Y
Celá debata | RSS tejto debaty