Počúvam slová a vidím činy a cítim tu znova dve veličiny, čo nútia nás klamať seba samých, čo nútia nás konať v skutkoch starých. Vidíme telo nectíme dušu síc občas nesmelo v srdci nás kušú výčitky svedomia čo v hĺbke vedomia akosi nevonia keď v poplach zazvonia a snaha k úprimnosti tlačí do hrdla samé ostré kosti a človek sa zadŕha. Úprimne k cudzím vieme […]

Mala bys a nedávaš hoc chcela bys len nemáš kam… Úprimne čo skúsilas komu, kedy krivý vlas čo len v chvíľu rovnať smela kedy jazvu rovnať z čela skúsilas. A ty čo vrásky na duši chceš len labutích krídel hebkosť mať kedy spomenieš slová čo mať tvoja, moja, naša vraveli… Odpusť im synu sú ešte nezrelí. A kolo sa točí a zabúda čas a zabúda jeden čo […]